OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Mačacie choroby

Vitajte na stránke jofko.wbl.sk v sekcii Mačacie choroby

MAČKA a jej CHOROBY



FIV - Vírus imunodeficiencie mačiek

Má niekoľko fáz. Spôsobuje prakticky kolaps imunitného systému.
Pôvodca: Spôsobuje ju vírus z rodu Lentivirus. V Európe je pôvodcom ochorenia subtyp A.


Patogenéza: Ochorenie prebieha v niekoľkých fázach.


Primárna fáza - z klinických prejavov je tu horúčka, neutropénia a lymfadenopatia (zväčšenie lymfatických uzlín). Nie sú výrazné a mnohokrát ich mačka prekoná bez viditeľných problémov. Už po niekoľkých týždňoch dochádza k sérokonverzii. Tvoria sa protilátky proti jednotlivým antigénom vírusu. Túto fázu zviera prekoná vďaka ešte dobre fungujúcim T a B lymfocytom bez väčších problémov.
Asymptomatická fáza – trvá mesiace až roky. Zviera nemá žiadne príznaky.
ARC fáza – je obdobie príznakov imunodeficiencie. Predchádza mu niekoľkomesačné obdobie generalizovanej lymfadenopatie. ARC fáza trvá niekoľko mesiacov až 1rok. Charakterizujú ju chronické sekundárne infekcie – chudnutie, hnačky, ochorenia horných dýchacích ciest, infekcie v ústnej dutine - stomatitída, gingivitída, infekcie kože, lymfadenopatia.
Fáza AIDS – je terminálne štádium choroby. Imunitný systém je prakticky nefunkčný, k symptómom ARC sa pridružuje ešte anorexia, anémia, pancytopénia (pokles množstva krviniek v krvi), nastupujú oportúnne infekcie (infekcie spôsobené organizmami, ktoré za normálnych okolností ochorenie nespôsobia, pretože sú bez problémov zvládnuté zdravým imunitným systémom). Organizmus mačky nie je schopný brániť sa ani bežným infekciám, dokonca ani exogénnym parazitom.

Prenos infekcie: Infikované zvieratá vylučujú vírus slinami. V prirodzených podmienkach prebieha infikovanie pohryzením, hlavne u voľne žijúcich kocúrov pri ochrane teritória. Prevalencia je rôzna v jednotlivých krajinách Európy, najvyššie percento výskytu je v Anglicku, Francúzsku a Taliansku.

Diagnostika: Základným ukazovateľom popri klinickom stave je stanovenie prítomnosti špecifických protilátok. V rutinnej diagnostike je značný výber testov. Od COMBO testov pre skríningové vyšetrenie v ambulanciách, pre laboratóriá ELISA a imunofluorescenčné testy. Vzorky s neurčitým výsledkom sa vyšetrujú pomocou metódy western blot.

Okrem sérologie sú tu parametre vnútorného prostredia: anémia, pancytopénia. Dôležitým znakom je stanovenie počtu CD4+ lymfocytov. Ich pokles, resp. úplné vymiznutie dáva možnosť určiť fázu ochorenia a je nezvratným dôkazom infekcie. Nie je to rutinne používané vyšetrenie pre jeho finančnú náročnosť.

Terapia: Tak ako u AIDS ľudí, ani u mačiek neexistuje účinný liek. Lieky obmedzujúce činnosť reverznej transkriptázy – umožňuje množenie vírusu – sa bežne nepoužívajú pre svoju vysokú toxicitu. V zásade sa pri FIV miernia a terapeuticky riešia sekundárne infekcie a pri rozvinutí AIDS sa zvačša pristupuje k eutanázii, aby sa zabránilo zbytočnému utrpeniu mačky.

Prevencia: K dispozícii pre rutinné použitie je vakcína obsahujúca inaktivovaný vírus. Ochranný účinok bol vyčíslený na 80 %.
Medzi ostatné ochranné opatrenia patrí izolácia séropozitívnych zvierat, obmedzenie voľného pohybu a kastrácia kocúrov. Vírus samotný je málo odolný a v prostredí prežíva krátko.

Parazitárne choroby

Besnota - vnímavé sú všetky cicavce. K nákaze dochádza pohryznutím zvieraťom nakazeným besnotou a končí úhynom zvieraťa. Prevenciou je každoročná vakcinácia.


Borelióza - vnímavé sú všetky cicavce. Prenášajú ju kliešte a komáre. Choroba sa prejavuje horúčkou, malátnosťou a obtiažnym pohybom, bolestivosťou kĺbov. Adekvátnou liečbou dôjde k uzdraveniu. Vakcína proti borelióze pre mačky zatiaľ neexistuje. Prevenciou je aplikácia repelentov pre mačky, ktoré zabránia prisatiu kliešťov.


Campylobakterióza - vnímavé sú všetky cicavce a vtáky. Človek sa nakazí z infekčného trusu a u človeka sa prejavuje žalúdočnými a črevnými problémami. Prevenciou je hygiena. Mačky sa infikujú zriedkavo.


Echinokokóza – definitívnym hostiteľom parazita sú mačka a pes. Pri nedostatočnej hygiene sa môže nakaziť aj človek (z trusu). U nás sa tento parazit takmer nevyskytuje a prevenciou je odčervenie mačky.


Giardióza - vnímavé sú takmer všetky cicavce a veľa vtákov. K nákaze dochádza z infekčného trusu, u človeka sa prejavuje hnačkami. Prevenciou je hygiena. U mačiek sa prejavuje zriedkavo.


Dermatofytóza - kožná plieseň - vnímavé sú všetky cicavce, k nákaze dochádza priamym kontaktom alebo pobytom v kontaminovanom prostredí. U človeka aj zvierat sa prejavuje kožnými zmenami. Prevenciou je hygiena.


Larva migrans – človek nie je definitívnym hostiteľom mačacích škrkaviek, prenos je skôr zriedkavý požitím vajíčok škrkaviek zo zeme. Prejavuje sa podľa usídlenia a opuzdrenia migrujúcej larvy v ľudskom tele. Prevenciou je hygiena a odčervovanie mačiek.


Salmonelóza - vnímavé sú všetky cicavce, vtáky a reptílie. K nákaze dochádza z infekčného trusu a u človeka sa prejavuje zažívacími problémami, prevenciou je hygiena.


Svrab – mačací svrab nie je typický pre iné cicavce, u človeka však môže vyvolať lokálnu kožnú reakciu. K nákaze dochádza v nečistom prostredí, výnimočne priamym kontaktom s postihnutou mačkou. Prevenciou je hygiena a liečba postihnutej mačky.


Toxoplazmóza - vnímavé sú prakticky všetky jedince. K prenosu dochádza požitím tepelne nespracovaného mäsa prípadne ju môžu prenášať mačky trusom. U človeka sa prejavuje malátnosťou, horúčkou, zápalom svalov, pľúc, uzlín a u tehotných žien spôsobuje potrat prípadne vrodené defekty. U mačiek sa nezvykne prejavovať. Prevenciou je hygiena.


Tuberkulóza – mačka sa nakazí od chorého človeka a je potom indikátorom infekcie. V našich zemepisných šírkach ide o vzácne ochorenie.


Zablšenie – vnímavé sú všetky cicavce. U človeka sa prejavuje svrbením pokožky, vyrážkou. Prevenciou je udržovanie čistoty a odblšovanie mačiek.

Infekčné choroby

Infekčné choroby spôsobujú mikroorganizmy alebo víry a do organizmu zvieraťa sa dostávajú prenosom z jedného zvieraťa na druhé. V niektorých prípadoch môže ísť o zoonózu, čiže ochorenie, ktoré sa prenáša na človeka.

Medzi najčastejšie infekčné ochorenia u mačiek patria:
vírusová imunodeficiencia mačiek - FIV
infekčná peritonitída mačiek - FIP
komplex vírusovej leukémie mačiek – FeLV


Panleukopénia :Je to akútne, extrémne infekčné vírusové ochorenie mačiek, ktoré sa pre ťažký a väčšinou infaustný priebeh nazýva mor mačiek. Starý názov " mačacia psinka " je zavádzajúci, pretože s psinkou psov nemá nič spoločného. Pôvodcom je veľmi odolný vírus, ktorý prežíva v prostredí aj niekoľko rokov a bežnými dezinfekčnými prostriedkami je takmer nezničiteľný. Ultrafialovým žiarením ( horské slnko) je ničený bezpečne.
Vnímavé sú všetky mačkovité šelmy, domáce aj divoko žijúce, rovnako ako norky a medvedík mýval. Najčastejšie chorobe podľahnú mačiatka vo veku 2-6 mesiacov, u dospelých mačiek môže choroba niekedy prebiehať len subklinicky, bez výraznejších prejavov ochorenia.
Nástup nemoci je náhly, niekedy môže pripomínať otravu. Mačka je veľmi skleslá a skľúčená, má bolesti brucha, opakovane zvracia a má vodnatú hnačku. Nepije ani neprijíma potravu, so stratou tekutín rýchlo nastupuje dehydratácia. Zaujíma typický postoj, leží u misky s vodou alebo krmivom, hlavu má sklonenú k miske, končatiny skrčené pod telom, s lopatkami výrazne vystupujúcimi, opiera sa o sternum a bradu. Telesná teplota býva zo začiatku zvýšená alebo kolísavá, pred smrťou klesá na subnormálnu. U dospelých mačiek pri slabej infekcii môže niekedy prebiehať v miernej forme, bez výrazných klinických prejavov, len ako nechutenstvo s dlhšie trvajúcou hnačkou a skleslosťou. Pokiaľ onemocnie tehotná mačka, dochádza k vstrebaniu plodov, prípadne ich mumifikácii, potratu alebo pôrodu mŕtvych plodov. Ak sa narodia živé mačiatka, ktoré sa infikovali v maternici alebo tesne po narodení, môžu prežívať, ale do života si nesú následky vo forme neschopnosti koordinácie pohybu, prípadne aj slepotu vzhľadom k postihnutiu mozočku. Tento stav je nezvratný, nedá sa ovplyvniť liečbou.
Podobné príznaky ako panleukopénia môže vyvolávať akútna otrava jedmi, taktiež salmonelóza, pri miernejšom priebehu je možné mať podozrenie i na FeLV. Mimo klinických príznakov panleukopénie a zvláštnej polohy mačky je možné chorobu diagnostikovať podľa typického krvného nálezu - drastického zníženia počtu bielych krviniek ( panleukopénie), podľa ktorého je ochorenie nazývané.
Terapia je problematická a nie vždy úspešná, hlavne pri perakútnom priebehu choroby. Spočíva hlavne v rehydratácii mačky ( vnútrožilná infúzia) a v podpore imunitného systému. Pomôcť môže aj transfúzia krvi od vhodného darcu(pozor na krvné skupiny!).
Najdôležitejšia je prevencia. Mačiatka imúnnych matiek sa rodia s pasívnou imunitou, ktorá pretrváva 8 - 12 týždňov po narodení. V tej dobe by mali byť mačiatka očkované vhodnou vakcínou, vždy však až po dvanástom týždni, kedy už nemajú materské protilátky a ich organizmus si dokáže dostatočne vytvoriť svoje vlastné. Pri pretrvávajúcej možnosti nákazy v prostredí je vhodné preočkovať mačiatka vo veku 6 mesiacov a potom vždy jeden rok od poslednej vakcinácie, pravidelne a doživotne.

V súčasnej dobe je väčšina mačiek, chovaných v domácnosti pravidelne očkovaných. S panleukopéniou sa stretávame obzvlášť v útulkoch pre mačky alebo vo voľne žijúcich populáciách. Infikovaná mačka prenesie vírus na "panenskú" pôdu a následky sú katastrofálne. Nie je vylúčený pasívny prenos vírusu na oblečení alebo topánkach človeka. Prenos nedezinfikovanými miskami, dekami alebo inými mačacími potrebami je dokázaný.
Pri presune mačiek na spoločné akcie - výstavy je očkovanie proti panleukopénii obligátne požadované vo všetkých štátoch.

Rhinotracheitída mačiek - FVR
Calcivírus mačiek
Chlamýdia

Neinfekčné choroby


Neinfekčné choroby sú také choroby, ktoré vznikajú pôsobením vonkajšieho prostredia alebo stravy na organizmus, prípadne ich spôsobuje invázia mikroorganizmov. Medzi neinfekčné choroby zaraďujeme tiež vrodené vady a poruchy. Nie sú nákazlivé.

Medzi najčastejšie neinfekčné ochorenia mačiek patria:
otrava
zápcha
krivica
zápal zvukovodu
zápal pečene
močové kamene
zápal obličiek
zápal pľúc
rôzne poruchy na srsti zvieraťa.

Z genetických chorôb mačiek sa častejšie vyskytujú nasledovné:


achondroplázia - skrátenie končatín (jazvečíkovité nohy)


ataxia - porucha koordinácie pohybu


atrofia sietnice oka


bezsrstosť (okrem bezsrstých plemien)


ektrosyndaktília - zrastenie prstov, príp. ďalších kostí končatín


hemofília - porucha zrážanlivosti krvi


hluchota - vyskytuje sa často u bielych mačiek s modrými očami


hydrocefália - vodnateľnosť hlavy


kryptorchizmus - zadržanie jedného alebo obidvoch semenníkov v dutine brušnej


pahýľovitý alebo chýbajúci chvost


polydaktília a oligodaktília - nadpočetný alebo znížený počet prstov


Polycystické ochorenie obličiek - PKD - ochorenie postihujúce najmä perzské mačky a príbuzné plemená


porfýria - porucha látkovej výmeny


trpasličí vzrast


rozštep pysku a podnebia


zálomok na chvoste